Slovenské médiá veľmi často a rady využívajú manipuláciu, najmä v súvislosti s politikou. Dennodenne nám prinášajú množstvo informácií z oblasti politiky. Akoby sa nám snažili ukázať "cestu", po ktorej by sme mali názorovo kráčať. Veľakrát sa stáva, že médiá vystupujú v prospech svojich favoritov a druhú stranu posudzujú skôr z negatívneho hľadiska. Médiá pritom využívajú množstvo taktík. Napríklad noviny, rozhlas, či televízia dávajú svojmu favoritovi väčší priestor na vyjadrenie myšlienok, či zámerov a druhej strane vyhradia len krátky priestor.
Médiá tiež často poskytujú priestor na vyjadrenia určitým odborníkom na tému, napr. politológom. Vo verejnosti sa tým snažia vzbudiť dojem odborného tvrdenia určitej skutočnosti alebo faktu. Články s takýmito vyjadreniami majú na nás pôsobiť vierohodne a pravdivo. Je to dobrý ťah zo strany médií ako zvýšiť kredibilitu článkov. My si však len málokedy uvedomíme, že je to len jeden z mnohých manipulačných trikov, ktorý médiá využívajú na to, aby nás presvedčili o svojej pravde. Žiadne médium predsa neposkytne odborníkovi priestor na vyjadrenie opačného názoru, ako samé zastáva.
Dobrým príkladom na manipuláciu médiami v oblasti politiky sú nedávne prezidentské voľby. Médiá na nás každý deň chŕlili obrovské množstvo informácií o prezidentských kandidátoch. Mená 14 kandidátov sa dennodenne skloňovali v novinách, rozhlase, televízii, či na internete. Médiá nám prinášali volebné prieskumy, no výsledky preferencií jednotlivých agentúr (Focus II,Focus, MVK, Polis) sa navzájom zásadne odlišovali. Predvolebné sondáže bývajú často chybné. Odlišnosti boli nielen v percentách jednotlivých kandidátov, ale aj v ich samotnom poradí.
Róbert Fico a Andrej Kiska boli však od začiatku favoriti do druhého kola s obrovským náskokom pred ostatnými kandidátmi. No v samotnom prvom kole to už také jednoznačné nebolo. Hoci Róbert Fico a Andrej Kiska do druhého kola postúpili, ohrozoval ich ďalší silný kandidát Radoslav Procházka. Fico, ktorý mal v prvých prieskumoch okolo 36 %, postúpil do druhého kola už iba z 28 %. Kiska mal v prognózach okolo 27% a nakoniec postúpil s 24 %. Procházka, ktorý mal v prieskumoch len okolo 10 %, v prvom kole volieb získal až 21,2 %. V niektorých prognózach bol dokonca až na štvrtom mieste za Milanom Kňažkom, ktorý však v prvom kole výrazne zaostal za Procházkom so svojimi 12,9 %. Aj takéto falošné prognózovanie sa dá chápať ako manipulácia. Ak majú voliči pocit, že ich kandidát nemá šancu na úspech - čo sa dá zistiť iba z predvolebných preferencií, ktoré bývajú často nepresné - dávajú hlasy tomu kandidátovi, ktorý predstavuje menšie zlo. Mohli by sme tvrdiť, že teória menšieho zla sa stala na Slovensku pomerne častou praxou.
Prezidentské voľby sprevádzala aj obrovská antikampaň proti Kiskovi, o ktorej informovali noviny, časopisy, rozhlas, televízia, aj internet. Do schránok po celom Slovensku sa dostávali letáky namierené proti prezidentskému kandidátovi Andrejovi Kiskovi. Letáky boli napísané štýlom bulvárnych novín - mali čierne písmo na červenom podklade, výkričníky. Čísla a tvrdenia nemali uvedený zdroj. Na hlavičke letákov bol nápis: „ODHALENIE" a za ním "Kto je Andrej Kiska? POTVRDENÉ FAKTY." Letáky, ktoré nemali autora, spájali Kisku na jednej strane so "scientologickou sektou" a na druhej strane s nebankovými subjektami. Leták sa končil neúplným citátom bývalej premiérky Ivety Radičovej. Kiska podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu ohovárania a trestného činu krivého obvinenia. Niekto by si myslel, že po takejto silnej antikampani už nemá Andrej Kiska šancu na výhru, no opak je pravdou. Andrej Kiska vyhral druhé kolo prezidentských volieb s obrovským náskokom. Kiska získal až 59,4 %, zatiaľ čo Fico mal len 40,6 %. Teraz zostáva už len jedna otázka. Získal si Andrej Kiska skutočnú dôveru ľudí alebo ide len o zvolenie si menšieho zla? Nech znie odpoveď akokoľvek, podľa výsledkov volieb sa ľudia nenechali médiami zmanipulovať a to je to najdôležitejšie. Teraz nám už nezostáva nič iné len počkať, či sme si zvolili aj správne.